Uvedomili ste si niekedy, že vaše dieťa keď sa ide hrať s kamarátmi do pieskoviska alebo ide na preliezku, predtým ako to urobí, pozrie na vás a čaká na váš úsmev alebo pohľad, v ktorom vidí vašu lásku? Netreba však pri tom zabúdať aj na to, že si dieťa potrebuje nájsť vlastnú cestu ako to zvládnuť (vyliezť na preliezku…).
Väzbu s dieťaťom si začínate budovať ešte počas obdobia, kedy je v brušku. Prvé pripútanie a vzťah medzi matkou a dieťaťom sa naštartuje hneď po pôrode. Priloženie novorodenca na hruď matky, kontakt koža na kožu (bonding). Novorodenec je v tej chvíli pripravený nájsť vašu bradavku a prisať sa. Okolo 1 – 1,5 roka sa začína prejavovať typ vzťahovej väzby. Mama nechá dieťa s cudzou osobou a je prítomná, potom odíde a vráti sa. Podľa toho, ako dieťa reaguje na mamin odchod alebo návrat sa dá prísť na to, akú má väzbu dieťa s matkou. Túto metódu vymyslela Mary Ainsworthová. O typoch vzťahovej väzby budem písať neskôr. Vráťme sa teraz k začiatku tohto článku. Momenty ako pieskovisko, preliezky a mnoho iných, keď na vás pozrie dieťa na milisekundu a čaká na úsmev, berieme ako bežné, ale neuvedomujeme si čo sa deje v deťoch keď je týchto momentov veľa. Vždy, keď svojmu dieťaťu takto odpovedáte na jeho „volanie“ tak potrebuje uistenie, že je všetko v poriadku. Budujete s ním puto dôvery. Pri pomoci zvládnuť ťažkú situáciu alebo frustráciu, učíte vaše dieťa akceptovať svoje emócie a akceptovať seba a druhých. Rodičia a dieťa sú vzťahovou väzbou pevne spojení. Dieťa po narodení aj napriek tomu, že vás nevidí, intuitívne cíti, ktorá osoba je tá čo tu bude vždy pre neho a bude mu dávať lásku. Je teda na vás, aká väzba bude medzi vami, oteckom, najbližšími a dieťaťom.
Nezabúdajte na najdôležitejšiu vec. Dieťa nepotrebuje vašu dokonalosť, potrebuje vaše primerané reakcie.